Levoča

Mesto má bohatú históriu a začalo ju písať začiatkom 13. storočia, kedy sa pri pôvodných slovanských osadách, na území dnešnej Levoče,  usídlili nemeckí prisťahovalci, Sasi. Ich príchod znamenal pre Spiš dôležitý rozvoj v  obchodovaní, remeslách a baníctve. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov a sídlom samosprávy 24 spišských miest.

Zásluhou výhodnej polohy na križovatke starých obchodných ciest a vďaka panovníckym privilégiám v 15. a 16. storočí došlo k najväčšiemu rozkvetu mesta v oblasti architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel. Levoča bola jedným z ústredných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mesta.

Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou, jej bývalé bohatstvo dokumentuje množstvo historických gotických a renesančných stavieb. Levoča bola kultúrnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. storočí. Jej hospodársku stagnáciu spôsobili aj požiare, boje o panovnícky trón, povstania, vojny a hlavne odklonenie pôvodnej železničnej trasy pri stavbe Košicko–bohumínskej železnice od Levoče na Spišskú Novú Ves.

V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Práve tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska“.

Svojimi historickými stavebnými pamiatkami patrí Levoča k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardská brána.

Spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým fenoménom vytvára najhodnotnejšiu, historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša, ktorá nemá obdobu v svojom rozsahu, rozmanitosti a stupni dochovania v európskom kontexte A to bolo dôvodom, že od roku 1993 boli spoločne zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.