Kremnica

Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) leží v okrese Žiar nad Hronom. V minulosti bola Kremnica jedným z najbohatších miest Uhorska, dnes je  centrom turistiky a rekreácie nielen v strede Slovenska, ale aj v „Strede Európy“. Leží totiž v západnej časti stredného Pohronia neďaleko geografického stredu Európy, ktorým je kostol v Kremnických Baniach.

V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu. Mesto je často navštevované najmä počas letného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy. V blízkom okolí Kremnice sa už niekoľko desaťročí organizujú tradičné bežkárske preteky Biela stopa Kremnica-Skalka.

V roku 1328 jej uhorský panovník Karol Róbert udelil výsady slobodného kráľovského a banského mesta. Mimoriadne dôležitým privilégiom bolo právo raziť mince. Kremnickú mincovňu založili minciari, ktorých kráľ pozval z českej Kutnej Hory. Už rok po jej vzniku tu v roku 1329 vyrazili prvé uhorské groše. Popri grošoch sa osobitnej pozornosti tešili povestné kremnické dukáty. Pre svoju kvalitu a krásu patrili medzi najobľúbenejšie platidlá v Európe. V 16. storočí sa v Kremnici začalo okrem mincovníctva rozvíjať aj medailérstvo. Dodnes sa tu razia pamätné mince a medaily a vyrábajú platidlá rozličných štátov sveta. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršou dodnes existujúcou mincovňou na svete.

Medzi dominanty mesta patrí Mestský hrad, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.