Čo vám hovorí slovo rondokubizmus? Žeby zrážka kruhu s kockou? Alebo valca s ihlanom? Alebo…? V skutočnosti nie ste až tak ďaleko. Naozaj ide o prelínanie kubistických prvkov s oblými tvarmi, čím vznikol zaujímavý architektonický sloh. Ešte zaujímavejšie je azda to, že sa viac-menej nevyskytoval nikde inde na svete, len tu u nás, v bývalom Československu, kde zároveň zohral úlohu tzv. „národného štýlu“.

Kde takúto špecialitu v Bratislave možno vidieť? Zväčša na takých miestach, ktorým málokto z nás donedávna venoval pozornosť. Zrejme aj preto, že ešte pred pár rokmi boli rondokubistické domy zanedbané a mohli sa pýšiť nanajvýš všade prítomnou šeďou charakteristickou pre väčšinu našich predmestí. Napriek tomu akoby vstali z popola zabudnutia. Prebúdzajú sa po takmer sto rokoch opäť do krásy a mnohé hýria žiarivými farbami. Lebo aj taký je rondokubizmus. 

Ako rondokubizmus rozoznáte?

Okrem žiarivých farieb hýri aj pestrými a nápadnými tvarmi ako sú výrazné kordónové rímsy, kruhové terče, terčovité medzikružia, polkruhy, guľové výseky, hranoly, valce, lichobežníky, štvorce, obdĺžniky aj trojuholníky. Takto vyzbrojené vyzerajú fasády veľmi dynamicky, monumentálne a zároveň nezvyčajne.

Ochutnávka rondokubizmu v uliciach Bratislavy

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť (v našom prípade čítať) a preto sa poďme spolu pozrieť na rondokubizmus zblízka. V nasledujúcom príspevku vám priblížim aspoň malý výber z toho, čo ponúkajú ulice nášho mesta.

  1. Dom lekárnika Kempného – Radlinského ul. č. 4

Začneme na Radlinského ulici pred kubistickým domom lekárnika Kempného, ktorý preňho navrhol slávny architekt Artur Szalatnai-Slatinský.

Aj keď je dom značne zanedbaný, na fasáde sú stále zreteľné ihlancové kubistické detaily, ktoré ladili s kubistickým zariadením šesťizbového bytu lekárnika. Prejazd domu do dvorovej časti skrýva jednu kubistickú vzácnosť. Objavíte ju aj sami?

  1. Anatomický ústav LFUK – Sasinkova 2

Našu prehliadku sme ešte ani nezačali a už nás na nároží Sasinkovej ulice čaká budova, ktorou sa rondokubizmus končí – a to minimálne v tvorbe uznávaného architekta Klementa Šilingera, ktorý ju navrhol. Áno, reč je o Anatomickom ústave LFUK. Bola to prvá novostavba určená pre našu najstaršiu univerzitu. Z pravej strany rondokubistická, ale zľava nám nedisciplinovane vyskakujú z budovy funkcionalistické útvary, spomedzi nich sú najzaujímavejšie konštruktivistické pitevne. Za valcovitým vstupom sa vnútri budovy ukrýva nezvyčajné schodisko. Keď pôjdete okolo cez pracovný deň, skúste nahliadnuť.

  1. Nájomný dom – Sasinkova 9-11

Sasinkovej ulici a Klementovi Šilingerovi zostaneme ešte chvíľu verní, pretože nás tu čaká jeden z jeho nájomných domov. Tento a mnohé jemu podobné sa stavali v prvých rokoch existencie samostatného Československa, aby sa vyriešil problém bývania pre štátnych a iných zamestnancov, ktorí sem masovo prichádzali po vzniku republiky a nemali kde bývať. Tak sa riešil nielen problém bývania zamestnancov železníc, ale dokonca aj ich krátkodobého prespávania počas služobných ciest.

  1. Policajné riaditeľstvo „U dvoch levov“ – Špitálska 14

Nie všetci v našom meste boli z rondokubizmu nadšení, keďže Pozsony, či Pressburg prijímal  vplyvy skôr z Pešti a Viedne, kým nový sloh prišiel z Prahy. A tak vznikol kompromisný sloh, ktorý kombinoval historizujúcu „palácovú“ architektúru Viedne s rondokubizmom nadiktovaným českými úradníkmi. Tento nový variant sa nazýval „úradný sloh“ a jeho skvelým príkladom je Policajné riaditeľstvo známe skôr ako budova „U dvoch levov“. Väčšina z nás budovu dobre pozná zvonka, ale nie všetci mali tú česť vstúpiť a preto možno netušíte, že vstupné priestory zdobia nádherné vitráže.

  1. Poklady na Heydukovej ulici

Keď sa povie Heydukova ulica, každého z nás strasie pri pomyslení na návštevu onkologického ústavu, ale na čísle 23 nás milo prekvapí nádherný rondokubistický nájomný dom z obdobia ranej tvorby Klementa Šilingera a o kúsok ďalej jediná zachovaná a zároveň funkčná bratislavská židovská synagóga. Tá v sebe kombinuje historické prvky s kubistickými – veď nie náhodou ju navrhol náš jediný slovenský kubistický architekt Artur Szalatnai-Slatinský. Mimochodom, v r. 2023 tu bude mať svoju výstavu. Na niektorých zo siedmich stĺpov synagógy sú nenápadne ukryté zaujímavé informácie.

V synagóge sa v súčasnosti nachádza Židovské komunitné múzeum, ktorého otváracie časy si vždy radšej overte vopred.

  1. Riaditeľstvo ŽSR – Klemensova 8

V závere tejto krátkej ochutnávky rondokubizmu sa dostávame na Klemensovu ulicu, do r. 1945 nazývanú Kempelenova ulica. Ocitáme sa v bývalej Dunajskej štvrti, kde ponad ostatné domy nápadne vyčnieva osemposchodová „veža“ mohutného bloku Generálneho riaditeľstva ŽSR od dvojice architektov Balán – Grossmann. Bola to ich posledná rondokubistická realizácia, veď len pár metrov od nej stojí známa „Umelka“ a tá už je funkcionalistická. Mnohí z nás si v budove železníc z detstva pamätáme priebežný výťah zvaný „paternoster“. Viete, že dodnes funguje a v dobe „covidovej“ sa mimoriadne osvedčil? Je totiž „bezkontaktný“ a zamestnanci sa pred ním nehromadia.

Možno ste už počuli, že na Klemensovej ulici stojí aj takzvaný „Dom hrôzy“ a ďalšie zaujímavé rondokubistické budovy. Bývalá Dunajská štvrť ukrýva aj tzv. „české“ domy. Určite by bolo zaujímavé dozvedieť sa, kam chodili ich českí obyvatelia na kávičku. Práve tí nám totiž sprostredkovali vo väčšej miere kultúru kaviarní, kým starí Prešpuráci dovtedy holdovali skôr viecham.

Tajomstvá rondokubizmu

Rondokubizmus ako architektonický sloh zanikol náhle a rýchlo. Prečo to tak bolo a čo prišlo po ňom, prečo získal prívlastok „veselý“, kým neprajníci ho nazývali „pomýleným“ slohom – to všetko a omnoho viac si porozprávame na spoločnej vychádzke.

Ak sa po stopách rondokubizmu vyberiete sami, prechádzka vám bude trvať približne hodinu. Ak sa pridáte ku mne, s mojim podrobnejším výkladom to zvládneme do dvoch hodín. V oboch prípadoch vám želám príjemný zážitok z objavovania tohto unikátneho a takmer zabudnutého architektonického slohu.

 

Použitá literatúra:

  • Matúš Dulla, Henrieta Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20. storočí
  • Matúš Dulla a kol.: Majstri architektúry
  • Obuchová, Mária Lanovíčková: Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí
  • Nina Hlavienková: Kubistická architektúra v Bratislave ako súčasť výstavby mesta v 20. rokoch 20. storočia, diplomová práca
  • Eva Borecká: Formovanie zástavby na predmestí Bratislavy v dvadsiatych rokoch 20. storočia