Pri našich prechádzkach mestom, pokiaľ nezdvihneme zrak vyššie nad úroveň očí, si často vôbec neuvedomíme, okolo akých zaujímavých budov prechádzame a v ktorom období asi vznikli. Niektoré strohé stavby, hoci by sme ich na prvý dojem zaradili do 50-tych či 60-tych rokov 20. storočia, boli postavené už krátko po prvej svetovej vojne. Ich nadčasovosť a funkčné riešenia sú fascinujúce dodnes.

Viete napríklad, čím sa vyznačovali funkcionalistické projekty? Alebo ktorá sklenená fasáda v našom meste visí na skelete budovy? Počuli ste už, prečo a v akých projektoch architekti využívali sklobetónové kocky?
Na tejto prechádzke odhalíte omnoho viac. Odhalíte čaro moderny… a možno sa začnete na naše mesto pozerať úplne inými očami.

Námestie SNP ako výkladná skriňa moderny

Na dnešnom SNP námestí sa pôvodne nachádzal voľný nezastavaný priestor pred hradbami mesta. Bol rozdelený na tri časti, ktoré boli pomenované podľa trhu, ktorý sa v tej danej časti zvykol konať. Dolná časť námestia bola nazývaná Obilným trhom, vyššie časti Kramársky rad a Chlebový trh. Až v roku 1879 sa zaviedol názov Trhové námestie. Keďže sa tu pravidelne konali trhy a jarmoky, išlo o najrušnejšie miesto v Prešporku. Domčeky boli nízke, v mnohých z nich sa nachádzali hostince a na prízemí jednotlivých obytných domov obchody.

V časoch prvej ČSR sa dnešné Námestie SNP volalo Námestie Republiky a malo sa stať novým centrom moderného mesta. A tak sa stalo akoby výkladnou skriňou diel najvýznamnejších slovenských architektov tej doby. Nechýba tu Milan Michal Harminc, Juraj Tvarožek, ani Emil Belluš.

Vzhľad námestia sa radikálne zmenil v priebehu len 15-20 rokov. Modernej architektúre museli ustúpiť mnohé staršie budovy, zanikli niektoré obchody a všetky hostince, trhy a jarmoky sa postupne presunuli na iné miesta.

  • Družstevné domy – Námestie SNP

Celú jednu stranu námestia zaberá komplex budov pre Ústredie poľnohospodárskych družstiev, tzv. Družstevne domy od architekta Emila Belluša (Námestie SNP č. 13 – 15).

Jednotlivé budovy sa stavali postupne od roku 1933 a prostredná bola dokončená ako posledná v roku 1939. Architekt E. Belluš v tomto komplexe naprojektoval predovšetkým administratívne priestory a byty, ale do troch pasáží umiestnil aj obchody, kaviarne a kino, a tak tu vznikol rušný mestský uzol.

Ako prvý bol postavený rožný dom, na fasáde ktorého dodnes svieti do námestia názov Roľnícky dom. Na prízemí budovy sa nachádzala likvidatúra Roľníckej vzájomnej pokladnice (keďže pokladnice boli akýmsi novým typom peňažného ústavu, likvidatúra bolo niečo ako podateľňa pre finančné transakcie v dnešnej banke), pasáž a obchody. V strednom dome sídlila Centrála družstiev, v krajnom dome Ústredné družstvo.

Dnešný štyridsiatnici i staršie generácie nostalgicky spomínajú na Tempo – rýchle občerstvenie na rohu, kde sa dalo rýchlo a lacno najesť, alebo na vynikajúcu cukráreň v pasáži, či kino Slovan.

  • Bratislavský mrakodrap z 30. rokov

Nový duch moderny pokračoval výstavbou prvého bratislavského mrakodrapu. Ten dostal názov Manderlák – podľa mäsiarskeho podnikateľa nemeckého pôvodu, Rudolfa Manderlu, ktorý si ho nechal postaviť.

Pre dnešného obyvateľa nie je 12 podlaží nič mimoriadne, ale treba si uvedomiť, že sa stavalo v roku 1935. Nie všetci obyvatelia boli výstavbou nadšení. Mnohých poburovala výška, ale aj umiestnenie do rušnej križovatky. A ďalší neverili, že také niečo vysoké môže ostať naozaj pevne stáť. Čakali, že budova sa čoskoro zrúti.

Na prízemí sa nachádzalo mäsiarstvo, steny mali biele opaxitové obklady, používali sa pochrómované zariadenia a tak bolo Manderlovo mäsiarstvo najmodernejším obchodom svojho druhu v meste.

Na prvom poschodí bola jedna z tradičných kaviarní medzivojnovej Bratislavy, Grand, v horných poschodiach byty. Tie sa stavali už bez typických „slúžkovských“ izieb za kuchyňou. Dom bol vybavený ústredným kúrením a dodávkou teplou vody. Dnes štandard, vtedy moderná vychytávka.

  • Obchodné domy – sen moderného občana hlavného mesta

Ďalšou zaujímavou stavbou je obchodný dom firmy  Brouk a Babka, dnes skôr známy ako DUNAJ. V roku 1935 prišli do Bratislavy títo úspešní českí podnikatelia a za neuveriteľných 5 mesiacov otvorili „plnokrvný“ obchodný dom. Budova bola postavená za neuveriteľných 30 dní. Do siedmich nadzemných a dvoch podzemných podlaží vtesnal architekt Christian Ludwig, mimochodom architekt neďalekého Manderláku, 120 obchodných oddelení.

Budova bola navrhnutá v štýle luxusných amerických obchodných domov a dalo sa tu kúpiť takmer všetko, od oblečenia až po motocykel.

Hneď vedľa stoji budova Dunaj 2, postavený ako Dom odievania, otvorený v roku 1985. Stavebné práce trvali 7 rokov. Mimoriadna bola celozasklená fasáda, žiaľ dnes prekrytá reklamou.

  • Tatrabanka ako kráľovná námestia

Nasleduje budova Tatra Banky, ktorá bola dokončená v roku 1925. Autorom je architekt Milan Michal Harminc.

Tatrabanka bola známa a stará finančná inštitúcia, tento historicky význam akoby architekt zdôraznil mohutnosťou budovy. Banková dvorana siaha cez dve podlažia, ako kancelárie a úradovňa slúžilo prízemie a prvé poschodie. Na ďalších štyroch podlažiach boli byty. V suteréne sa skrývali nielen trezory banky, ale aj kino.

Dnes v tejto budove sídli Ministerstvo kultúry a od roku 2002 v priestoroch suterénu divadlo ASTORKA Korzo ´90.

  • Fascinujúca nadčasovosť architektonickej moderny

Zastaňte na chvíľku v strede námestia, postavte sa tak, aby ste mali výhľad od Manderláka až na budovu Ministerstva kultúry (vtedajšiu Tatrabanku) a skúste si jednotlivé stavby porovnať:

  • Manderlák – bratislavský mrakodrap a obchodné domy z 30-tych rokov 20. storočia,
  • budovou Tatrabanky z 20-tych rokov 20. storočia,
  • medzi nimi vašu pozornosť upúta budova Starej tržnice, ktorú otvorili v roku 1910 (secesná stavba; predchodca moderny).

Tržnicu a obchodné domy delí len 26 rokov. Rozdiely sú doslova „do očí bijúce“. Secesia a moderna sa líšia od samotnej základnej idey.

Keď však porovnáme obchodné domy z 30-tych rokov so súčasnou architektúrou, napríklad s budovou ČSOB banky (stojí vedľa obchodného domu Dunaj), ktorá pochádza z 90-tych rokov 20. storočia, rozdiely už nie sú až také markantné. Povedali by ste, že tieto budovy vznikli s odstupom približne 60 rokov?

  • Veľký Baťa a výhľad na Michalskú vežu

Kúsok vyššie nad Ministerstvom kultúry vidíme ďalšiu neprehliadnuteľnú budovu, ktorú Bratislavčania poznajú ako Veľký Baťa. Architekt tejto stavby, Vladimír Karfík, bol od roku 1930 hlavným projektantom u Baťu v Zlíne. Oficiálny názov bol Dom služieb Baťa. Otvorený bol v roku 1931 a okrem predajne výrobkov firmy Baťa sa tu nachádzali aj opravovne obuvi a byty pre zamestnancov.

Asymetrické usporiadanie je výsledkom zásahu Pamiatkového úradu. Aj vďaka protestom verejnosti musela mať časť, ktorá by zakrývala Michalskú vežu, len jedno podlažie.

Podobne ako pri obchodnom dome DUNAJ, aj tu bola dôležitá hra svetiel na fasáde. Oba tieto obchodné domy patrili k lastovičkám a obdivovaným atrakciám, čo sa reklamy týka. Žiaľ, dnes už si to vedia predstaviť len pamätníci v svojich spomienkach.

Keď sa vyberieme na juh od Námestia SNP…

Cestou k Dunaju prejdeme popri viacerých výnimočných projektoch architektonickej moderny. Aj keď na prvý pohľad ošumelé budovy, oplatí sa pri nich zastaviť a ak sa podarí, aj nahliadnuť dnu.

  • Mestská sporiteľňa a Luxorka

Na rohu Dunajskej a Štúrovej ulice nás svojou výnimočnosťou upúta budova vtedajšej Mestskej sporiteľne (dnes Slovenskej sporiteľne), ktorá vznikala začiatkom 30-tych rokov 20. storočia. Architekt Juraj Tvarožek navrhol ako súčasť projektu vtedy veľmi obľúbenú pasáž, ktorá nás vlastne dovedie za roh tej istej budovy.

Budova banky sa vyznačuje na tie časy neobyčajne moderným riešením i fasádou. Tá je celá zo skla a je zavesená na oceľobetónovom skelete. Architekt si v tých časoch takýto experiment mohol dovoliť hádam len vďaka tomu, že bol bratom vtedajšieho riaditeľa banky. Každopádne išlo o skutočne výnimočný projekt, ktorým pre budovu v Registri modernej architektúry Slovenska vyslúžil označenie „najrevolučnejšia slovenská moderná funkcionalistická budova“.

Vybavovaciu halu s priehradkami si v neskoršej Slovenskej sporiteľni pamätá ešte veľa obyvateľov nášho mesta. V interiéri boli použité ušľachtilé a kvalitné materiály. Vestibul a schodisko boli obložené vzácnym levickým zlatým ónyxom, v interiéri sa objavovala aj chrómovaná oceľ či ušľachtilé drevo. Zaujímavá a moderná bola sklo-železobetónová strecha, vďaka ktorej bola hala osvetlená denným svetlom. Hoci boli použité nákladné materiály a riešenia, išlo o veľmi premyslený a decentný projekt.

Na prízemí bolo 18 obchodov. Prvé a druhé poschodie slúžilo sporiteľni a ďalšie poschodia obsadili nájomné kancelárie a byty.

S budovou sporiteľne susedí komplex Luxor z konca 30-tych rokov 20. storočia. Je to 6-poschodový obytný a obchodný dom, ktorý bol postavený za dva roky. Mnohí Bratislavčania si ešte živo pamätajú na prvom poschodí obľúbenú kaviareň a reštauráciu. Architekt Ján Víšek detailne prepracoval aj interiér domu a teda aj kaviareň. Ostatné štyri podlažia znovu obsadili byty a kancelárie. 

  • Moderna a funkcionalistické skvosty na Gorkého ulici

Na Gorkého ulici nájdeme hneď niekoľko pozoruhodných stavieb.

Na dnešnej Gorkého ul. 11 si začiatkom 30-tych rokov 20. storočia nechalo postaviť svoje sídlo Grémium bratislavského obchodníctva (spoločenstvo obchodníkov, prípadne iných živností, ktoré v roku 1924 prevzalo rolu zastrešujúcej organizácie pre obchodníkov po zániku cechov). Dnes tohto pôvodného majiteľa pripomína už len názov reštaurácie Grémium.

Projekt bol koncipovaný ako administratívno-obytná budova. Podobne ako ostatné projekty tej doby, stavba trvala len 12 mesiacov. Práve v bývalej zasadačke Grémia bratislavského obchodníctva je dnes kaviareň a reštaurácia. Pôvodne boli na prvom a druhom poschodí priestory predsedníctva a úradovne, na ďalších poschodiach menšie byty so samostatným vstupom.

Krátko nato si oproti (na čísle 6-12) postavila svoje sídlo poisťovňa Generalli. Opäť išlo o spojenie administratívnych priestorov, obchodov a bytov. Vchod a dvorana poisťovne boli obložené mramorom a v exteriéri sa použil travertín. V dobe výstavby (v roku 1935) pútali pozornosť a boli nesmierne zaujímavé strešné terasy.

Ďalšia zaujímavá stavba z tohto obdobia sa nachádza hneď vedľa Grémia, na  Gorkého 9. Vďaka skratke SHKB na fasáde budovy ju hneď ľahko rozpoznáte. Aj keď tu dnes sídli VÚB, pôvodne si ju nechala postaviť, ako už spomínaná skratka napovedá, Slovenská hypotečná a komunálna banka. Architektom bol Emil Belluš. Budova mala podobné členenie ako iné projekty tejto doby – obchod a administratíva  na prízemí a prvom i druhom poschodí, a na vyšších poschodiach boli byty pre zamestnancov. Polyfunkčné budovy tejto doby sa vyznačovali pestrosťou. Po skončení úradných hodín z nich život nezmizol.

Generácia 40+ si túto budovu určite spája s predajňami Tuzex, kde vystávali aj niekoľko hodinové rady na svoje vytúžené džínsy alebo nový magneťák.

Šafárikovo námestie – štvrť z prelomu storočí

Na mieste dnešného Šafárikovho námestia sa v minulosti nachádzali záhrady ostrova Grössling. Po vysušení dunajských ramien sa sem rozšírilo južné predmestie. Na dôležitosti a kráse získalo toto námestie až koncom 19. storočia, keď bol postavený most Františka Jozefa. V tom čase tu bolo vybudovaných niekoľko neoslohových obytných domov a vznikol aj menší park s fontánou.

Vzhľadom na dôležitosť tejto cestnej tepny – vtedy jediného dunajského mosta – sa aj toto námestie dostalo do pozornosti v rámci modernistických úprav.

  • Z komoditnej burzy k univerzite

Jednoznačne najimpozantnejšou budovou tohto námestia je dnešná hlavná budova Univerzity Komenského (Šafárikovo nám. 6). Na bývalých pálffyovských pozemkoch mala pôvodne vyrásť komoditná burza, oficiálne Štátny obchodný dom. Súťaž vyhral František Krupka. Pôvodné určenie budovy bolo krátko pred  dokončením stavby zmenené. Sám architekt upravil projekt pre účely univerzity. A tak sa z burzovej haly s vysokou oceľovo-betónovou klenbou, ktorá je vo vrchnej časti presklená, stala aula univerzity.

František Krupka bol jedným z najúspešnejších architektov administratívnych budov v Bratislave. K jeho dielam patrí aj Policajné riaditeľstvo na Špitálskej ulici.

Neďaleko od univerzity, smerom k obchodnému centru Eurovea, sa nachádza ďalšia budova tohto architekta. Dnešné Ministerstvo vnútra SR, pôvodne Finančný úrad, bolo postavené v roku 1927. Zaujímavosťou v interiéri tejto budovy bol napríklad paternosterový výťah.

  • „Umelka“ ako jedna z prvých špecializovaných galerijných stavieb na Slovensku

Umelecká beseda slovenská vznikla v roku 1921 ako spolok združujúci literátov, výtvarníkov, architektov a ďalších umelcov pracujúcich na Slovensku s cieľom rozvoja národnej kultúry a česko-slovenských kultúrnych vzťahov. Nové potreby v oblasti reprezentácie a združovania sa umelcov vyústili do výstavby jednej z prvých špecializovaných galérií na Slovensku.

V rokoch 1924 až 26 tak vznikla známa „Umelka“ (Dostojevského rad 2 – budova vás upúta neomietnutým tehlovým murivom), ktorá sa často považuje za prvé funkcionalistické dielo u nás. Autormi sú architekti Alois Balan a Jiři Grossmann. Napriek svojmu veku (v čase projektu boli obaja veľmi mladí – 34 a 35 rokov) a dovtedajšiemu zameraniu, dokázali vytvoriť skutočne novátorský projekt.

Našlo sa tu miesto pre dve výstavné siene, na poschodie umiestnili klubové priestory s terasou, svetlo do výstavnej sály priviedli cez presklenenú strechu, využili ploché strechy, ubrali zo zvyčajných dekorácii… novátorské boli aj materiály a ich spojenie do modernej stavby.

Zastaňme a obzrime sa

V závere našej prechádzky skúsme opäť na chvíľku zastať. Nájdite si miesto, aby ste videli mohutnú stavbu univerzity a zároveň jednoduchú funkcionalistickú budovu Umelky i za ňou sa vypínajúce Ministerstvo vnútra. Nie je to zarážajúce, že len pár rokov ich delí a kontrasty aj len samotných fasád sú také markantné? A to nehovoríme o „nacifrovanej“ neogotickej zelenej budove, ktorú máte priamo za chrbtom.

Máte aj vy pocit, ako by ste sa nachádzali pred vitrínou s tortami? Každý jeden kúsok má inú chuť, inú farbu i vôňu… Idey, ktoré do výstavby týchto budov autori vložili, príbehy a osudy, ktoré sa v nich udiali… to všetko im dáva život a robí ich jedinečnými a čarovnými. Stačí len zahryznúť.

Ak budete mať chuť na poriadnu ochutnávku moderny, rada vás ňou budem sprevádzať. Ak sa vyberiete po tejto trase sami, vyhraďte si aspoň hodinku, aby ste tam, kde to bude možné, stihli nazrieť aj do vnútorných priestorov. Príjemné spoznávanie skvostov za hradbami mesta vám želám!

 

Použitá literatúra:

Miroslav Hrdina: Juro Tvarožek architekt a staviteľ, Virvar 2014
Peter Szalay: Moderná Bratislava, PT Marenčin  2013/14
Matúš Dulla:  Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt 2007
Štefan Šlachta: Neznámi známi, SAS 2004
Milan Zemko, Valér Bystricky: Slovensko v Československu, Veda 2004