Ak ste Prešporáci, toto meno vám je pravdepodobne všetkým známe. A možno je známe aj cezpoľným. Lebo Kempelen bol jedným z bratislavských rodákov, ktorého meno poznajú i za veľkou mlákou.

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) bol polyhistor, vynálezca, výtvarník, dramatik a iluzionista. Narodil sa a aj pôsobil v Prešporku v časoch Márie Terézie. Okrem toho, že bol jej súčasníkom, bol aj jej obľúbencom. Keďže má na svojom konte niekoľko celosvetových prvenstiev, dovolím si tvrdiť, že ide o jednu z najvýznamnejších osobností osvietenstva u nás. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí prvý hovoriaci stroj. Získal tiež historicky prvý patent na parnú turbínu alebo vytvoril prvé prakticky použiteľné zariadenie na písanie pre nevidomých.

V tomto článku sa teraz spolu vyberieme po jeho stopách v uliciach Starého Mesta.

  1. Palác Leopolda de Pauliho alebo „Kde sa Kempelen narodil?“

 Palác z druhej polovice 18. storočia, ktorý je dnes súčasťou Univerzitnej knižnice, stojí na mieste niekoľkých stredovekých domov. Jedným z nich bol Spindlerov dom, v ktorom sa Kempelen v roku 1734 narodil. Christoph Spindler, jeho starý otec z matkinej strany, bol významným prešporským mešťanom, a dokonca i richtárom.

Kempelenov otec Engelbert bol colným úradníkom Uhorskej dvorskej komory. Cisár Karol VI., otec Márie Terézie, ho povýšil do šľachtického stavu. Osobne poznal Františka Lotrinského i Máriu Teréziu z čias, keď bol František uhorským miestodržiteľom, čo pomohlo v kariére jeho synom, medzi nimi i Wolfgangovi. Wolfgang sa však vďaka svojmu talentu vypracoval až na riaditeľa soľných baní pre celé Uhorsko.

  1. Šachovnica na Hviezdoslavovom námestí

Ak by sme sa vydali na toto miesto v čase Kempelenovej mladosti, ocitli by sme sa pod vodou. Išlo o územie za hradbami mesta, nachádzala sa tu vodná priekopa, malé rybárske domčeky, kríky a pustatina často zaplavovaná Dunajom. Námestie sa tu začalo formovať až počas panovania Márie Terézie, ktorá v rámci regulačného plánu mesta, v snahe o jeho rast, hradby zrušila a dovolila zasypať hradné priekopy.

Vysadila sa alej platanov, z ktorých tu poniektoré nájdeme ešte dnes, vybudovali sa paláce i účelové stavby.

V lete tu možno na obrovskej šachovnici v dlažbe zazrieť nadšencov hrať šach, ale málokto si všimne, že uprostred je osadená pamätná tabuľa venovaná Kempelenovi. Pripomína jeho dnes najznámejší vynález, šachový automat Turek, ktorým preslávil seba i naše mesto. Hoci on sám sa netajil tým, že ide len o ilúziu automatu, dnes ho mnoho ľudí kvôli Turkovi považuje za podvodníka. O tom ale neskôr.

  1. Vodovod na Vydrici (podhradie)

Aj keď sa v čase vzniku tohto príspevku na mienené miesto dostať nemožno, spomenúť ho treba. Ide o jediný z Kempelenových výtvorov, ktorý pretval v Bratislave dodnes. Počas tereziánskej rekonštrukcie bratislavského hradu naň zaviedol vodovod, ktorý viedol z Podhradia (zo studne v blízkosti Kostola sv. Trojice) až na vrchol hradného brala. Dodnes možno vidieť zvyšky tunela, ktorým viedlo drevené potrubie Kempelenovho vodovodu.

Až bude projekt Vydrica dokončený podľa navrhovaných plánov, v rámci jeho nových uličiek budete môcť navštíviť Kempelenov park s minimúzeom priamo pod holým nebom.

  1. Pamätník v záhrade Vodárenského múzea

Táto zástavka úzko súvisí práve s vyššie spomenutým vodovodom. Kde inde, ako vo vodárenskom múzeu, by bolo vhodné umiestniť pamätník Kempelena? A tak tu bola v roku 2017 z iniciatívy o.z. FabrikArt odhalená Kempelenova socha od sochára Róberta Czingela.

  1. Turek v Rómerovom dome

To najlepšie nakoniec. Tento krásny renesančný domček ukrýva útulnú príjemnú kaviarničku U Rómera, v ktorej nájdete repliku Kempelnovho šachového Turka, ktorú nechalo vyrobiť OZ Kempelenopolis. Dom je momentálne v rekonštrukcii. Kým Turka uvidíme, chvíľu si musíme počkať.

Turka stvoril Kempelen v r. 1769 pre pobavenie samotnej Márie Terézie a hostí na svadbe jej dcéry v Schönbrunne a okamžite spôsobil senzáciu. Hoci bol Turek pre Kempelna len jednorazová zábavka, Jozef II. ho príkazom vyslal na dvojročné turné po Európe, aby šíril dorbé meno habsburskej ríše. Tak sa stal Kempelen, človek vedy, nedobrovoľne na dva roky iluzionistom.

Či bol šachový automat fígeľ alebo dokonalý stroj, to vám porozprávam osobne na mojej prehliadke. A keďže Turek je i funkčný, na špeciálnu žiadosť je možné si dohodnúť s ním i šachovú partiu.

 

Trvanie prehliadky: 1,5 hod

Ak sa tieto miesta vydáte hľadať sami, bude to len náhodná prechádzka mestom, možno cestou k nejakej inej pamiatke. Ak sa pridáte ku mne, v priebehu 1,5 hodiny sa zastavíme na mnohých ďalších miestach, ktoré s Kempelenom súvisia (priamo či nepriamo) a spoznáte ho ako človeka, vedca i dôležitého úradníka.